|
História britiek
Britské mačičky sú krásni, milí, prítulní spoločníci s výzorom plyšového medvedíka a úžasnou povahou.
Získajú si dušu každého milovníka zvierat. Sú vhodné ako k deťom, tak i k iným zvieratám. Britské mačiatka sú velmi hravé, aktívne a komunikatívne.
V dospelosti sú skôr kludnej povahy, vyrovnané a pokojné, čím sú staršie, tým sú maznavejšie.
Na konci 19. storočia začali majetní Angličania s chovom a vystavovaním mačiek. Išlo najmä
o mačky dovezené z ďalekých ciest, predchodcov dnešných perzských, siamských, ci habešských mačiek.
Súčasne boli vystavované variácie domácich mačiek, ktoré však nemali veľkú nádej na úspech, čo
vtedajšiu elitu mačacieho sveta mrzelo. Chceli, aby ich národné mačky dosiahli takú krásu, aby mohli
konkurovať mačkám zahraničným.
Prvý klub domácich krátkosrstých mačiek bol založený v r. 1901 a funguje dodnes. Zúčastnoval sa
rôznych výstav mačiek a udeloval ceny najkrajším domácim mačkám, čím sa anglická domáca
mačka dostala viacej do popredia a záujmu tunajších obyvatelov. Anglická mačka domáca sa vyskytovala
v rôznych podobách a sfarbeniach, nakoľko nebola zámerne šlachtená. Kedže neexistovali žiadne
normy, stažoval tento fakt posudzovanie. Preto bol vytvorený plemenný štandard, v ktorom sú popísané
ideálne vonkajšie znaky tohto plemena. Mimo iného je tu uvedené, že zvieratá musia mať rovnakú
konštrukciu tela ako perzské macky, ale ich srsť musí byť krátka. Preto chovatelia začali vyberať
svoje mačky podla zavalitej, svalnatej postavy a hustého krátkosrstého plyšového kožúška. Krížili
ich s perzskými mackami pre dosiahnutie mohutnejšieho vzrastu. Na výstavy boli pripúšťané len niektoré sfarbenia.
Na sklonku 19. storocia bolo plemeno na úpadku a v pätdesiatych rokoch 20. storocia takmer vyhynulo. Chovatelia ho
obnovili pomocou dovezených chovných mačiek z Írska a z krajín Britského spoločenstva. V 70. rokoch sa britské
macky dostali do USA, kde si najmä britská modrá svojim vzhľadom i povahou získala okamžitý obdiv.
Až do r. 1976 bolo možné zaregistrovat vo Veľkej Británii každú domácu mačku,
ktorá splňala stanovené požiadavky ako mačku britskú. Originálny štandard plemena pochádza
od anglického združenia, založeného v r. 1910. Od neho sú odvodené všetky ostatné.
Britská krátkosrstá mačka je kompaktne vyvážene stavaná a silná so svalnatou postavou, širokým
hrudníkom, krátkymi rovnými nohami a gulatými packami. Jej chvost je kratší, hrubší, na konci zagulatený.
Hlava je gulatá s plnými lícami, malými zagulatenými ušami, masívnou bradou, krátkym širokým nosom.
Oči má veľké, gulaté, doširoka otvorené, posadené daleko od seba. Srsť je krátka, hustá s podsadou, na dotyk silná.
Moja chovná stanica sa špecializuje na sfarbenie COLORPOINT. Toto sfarbenie patrí medzi novšie farebné varianty britských mačiek, bolo povolené v 90. rokoch minulého storočia. Nakoľko ide o nové sfarbenie, chov obnáša rôzne úskalia a ja dúfam, že v šľachtení tohto úžasného sfarbenia budem úspešná.
Colorpoint sa nazýva i sfarbením himalájskym, podla farby himalájskych králikov. Typické je, že farba sa objavuje len na tých častiach tela, ktoré môžu byť najviac ochladené; t.j. na labkách, chvoste, maske, ušiach a u kocúrov i na genitáliách. Farba ich očí je modrá. Sfarbenie vzniklo prikrižovaním siamských mačiek, práve kvôli novej farebnej variete.
Preto britky tohto sfarbenia majú živšiu povahu, sú maznavejšie a "ukecanejšie".
Mačiatka sa rodia biele, odznaky sa objavujú až
vo veku 1 - 8 týždnov a postupne sa vyfarbujú,
väcšinou majú najlepšie vyfarbenie odznakov i očí vo veku 2 rokov.
Vyskytujú sa vo všetkých povolených plných farbách, i s kresbou.
|
|
|